blog.hladas.sk

Chvenie

Apríl 21st, 2006 Eduard Kopček

Spala tak pokojne, vždy keď som sa díval. Lenže teraz sa jej kvapky potu predierali pokožkou do šerom zaplavenej izby. Na chvíľu sa mi zdalo, že sa trasie. Pohľadom som skontroloval okno, bolo zavreté.

Vonku bolo bezvetrie, zamatové slnko ešte spalo a mesiac vládol pevnou, ale pokojnou rukou. Hviezdy lemovali oblohu ako žiarivky na vianočnom stromčeku, akurát neboli tak farebné, lež leskli sa ani striebro.

Napínal som sluch, ale nič. Nebolo kvapky, ktorá by mohla naraziť do okna. Nebolo vetra, ktorý by sa preháňal pomedzi listy a desil. Ešte stále spala. Nepokojná a bezbranná.

Streda H2O

Dážď tanečnica z oblakov zobúdza sa znenazdajky, padá medzi nás… Kráska z vody odovzdaj sa!

• každému z nás po kvapkách -

V kategorii: Literárne okienko